Stravovanie zamestnancov = povinnosť zamestnávateľa?

Zabezpečiť stravovanie pre zamestnancov, je jednou z povinností zamestnávateľa, ktorou  sa zamestnávateľ prispieva k vytváraniu vhodných pracovných podmienok na pracovisku. V súvislosti so stravovaním má zamestnávateľ nielen povinnosť zabezpečiť stravovanie, ale i povinnosť na stravovanie finančne prispievať. Táto povinnosť vzniká zamestnávateľovi už v pri zamestnávaní jedného zamestnanca.

Stravovanie zamestnancov v práci - kto má nárok na stravovanie?

Nárok na stravovanie vzniká:

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy, pričom v rámci jednej zmeny vykonáva prácu dlhšie ako 4 hodiny. V tomto prípade musia byť splnené obidve podmienky. Ak je teda medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzavretá pracovná zmluva, ale zamestnanec nepracuje dlhšie ako 4 hodiny,  nie je zamestnávateľ povinný mu zabezpečiť stravovanie. V prípade, ak zamestnanec pracuje v zmene viac ako 11 hodín, zamestnávateľ mu môže /ale nemusí/ poskytnúť ďalšie teplé jedlo.

  • dočasne pridelenému zamestnancovi (ak sa mu počas dočasného pridelenia neposkytujú cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách); zabezpečenie stravovania dočasne pridelenému zamestnancovi je povinnosťou buď zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.

Má dohodár nárok na stravovanie alebo stravné lístky?

Na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohody sa nevzťahujú všetky ustanovenia zákonníka práce . Tak je tomu aj v prípade stravovania, čo znamená, že zamestnávateľ v prípade dohodára nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie, ani mu poskytnúť stravné lístky. Zamestnávateľovi však nič nebráni tomu, aby stravovanie zabezpečil, resp. stravné lístky dohodárovi poskytol, ak sa na tom zamestnávateľ a zamestnanec (dohodár) dohodnú v konkrétnej dohode, alebo ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečuje stravovanie aj o zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd. /Takto môže zabezpečiť stravovanie i bývalým zamestnancom – dôchodcom, alebo svojim zamestnancov v priebehu dovolenky alebo trvania prekážok v práci/.

Zamestnávateľ nemusí, ale môže zabezpečiť stravovanie, resp. poskytnúť stravné lístky i dohodárom na základe zákonom stanovených podmienok

Spôsoby zabezpečenia stravovania zamestnancom

Zamestnávateľ zabezpečí stravovanie svojim zamestnancom najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja

1) vo vlastnom stravovacom zariadení, kde sa jedlo pripravuje alebo dováža;

2) v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa:

3) formou zakúpenia stravných lístkov: /obvykle sa zamestnancom odovzdávajú mesiac vopred, pričom v ďalšom mesiaci sa znižuje ich počet v závislosti od počtu neodpracovaných dní/

 

 

Ako už bolo vyššie spomenuté, zamestnávateľ nie je len povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie, ale je i povinný na stravovanie finančne prispievať, a to minimálne vo výške 55% z ceny jedla. Nad tento rámec môže zamestnávateľ prispievať na stravovanie zo sociálneho fondu, pričom táto výška sa dohodne buď v kolektívnej zmluve, alebo o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ. Výdavky na stravovanie zamestnancov uplatnené zamestnancom v rozsahu a za podmienok uvedených v zákonníku práce a zákona o dani z príjmov sú daňovým výdavkom.

Zamestnancovi, ktorý je na pracovnej ceste, sa zabezpečuje stravovanie  v zmysle zákona o cestovných náhradách – poznáme ich ako diéty. 

Finančný príspevok na stravovanie ako náhrada za stravovanie

Náhradu za stravovanie, tzv. finančný príspevok na stravovanie môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi iba vo výnimočných zákonom stanovených prípadoch napríklad:

  • v prípade zamestnanca, u ktorého nie je možné zabezpečiť stravovanie vzhľadom na charakter práce (napríklad zamestnanci pracujúci v doprave)

  • v prípade zamestnanca, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže využívať žiaden z poskytovaných spôsobov stravovania.

Autor: ZK

Otázka: Mám nárok na stravné aj počas čerpania dovolenky?
Odpoveď: V prípade, že zamestnávateľ upravil poskytovanie stravného aj počas prekážok v práci v kolektívnej zmluve uzavretej s odborovou organizáciou alebo v dohode so zástupcami zamestnancov - tak áno. V prípade, že takáto úprava neexistuje, tak Vám nárok na stravné počas čerpania dovolenky nevzniká.

Otázka: Dobrý deň, zamestnávateľ nám zabezpečuje stravovanie v závodnej jedálni. Nakoľko mi tam veľmi nechutí, radšej by som dostával peniaze. Ako to mám oznámiť zamestnávateľovi?
Odpoveď: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom, s ktorými má uzavretú pracovnú zmluvu, a ktorí v pracovnej zmene odpracujú viac ako štyri hodiny. Stravovanie môže zabezpečiť buď vo vlastnom stravovacom zariadení (ako píšete v závodnej jedálni), alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo formou stravných lístkov. Keďže vo vašom prípade zamestnávateľ splnil zákonnú podmienku a zabezpečil svojim zamestnancom stravovanie v závodnej jedálni, nie je tu možnosť na poskytnutie finančného príspevku – peniaze, ako píšete. Zamestnávateľ totiž môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok, iba v zákone uvedených prípadoch podľa § 152 ods. 6) zákonníka práce, napríklad ak zamestnanec pracuje v doprave, lesníctve, a pod. alebo, v prípade, ak zamestnanec predloží zamestnávateľovi lekárske potvrdenie od špecializovaného lekára, že nemôže využívať žiaden z poskytovaných spôsobov stravovania.

Otázka: Zamestnávateľ ukončil so mnou pracovný pomer z dôvodu zrušenia pracovného miesta. Mám nárok na stravné lístky počas trvania výpovednej doby?
Odpoveď: Dobrý deň, v prípade, že počas výpovednej lehoty naďalej pracujete, a teda vykonávate prácu viac ako štyri hodiny, tak nárok na stravné lístky máte. V prípade, že by ste počas výpovednej lehoty čerpala dovolenku a zamestnávateľ nemá upravené poskytovanie stravovania aj počas čerpania dovolenky, tak nárok na stravné lístky nemáte.

Posted in Zamestnanci.